Moje začiatky s výcvikom československého vlčiaka sa podobajú skôr groteske ako výcviku ako takému. Zažili to už mnohí začínajúci chovatelia, psíka som pustil a ten fujázd za ostatnými kamošmi..:-)) Darmo som utekal na opačnú stranu, darmo som volal a pískal, prosil som ho, líškal sa mu, nič nepomáhalo..:-)) V tej chvíli som pre neho neexistoval. Do rúk nás našťastie dostal cvičiteľ ktorý mal veľké srdce a riadnu dávku trpezlivosti.:-)) Najviac som sa však o povahe a výcviku tohto plemena dozvedel na čevečkárskych stretnutiach, kde sa treba vypytovať a vypytovať, veď nikto sme učený z neba nespadli..
Cvičiteľ s ktorým si hovorila mal v jednom pravdu, čevečko je vlk a ten má svoju dušu, treba k nemu pristupovať ako k priateľovi, zachovať sa ako neomylný diktátor nie je podľa mňa ten správny krok..
A rada Tebe, nemenil by som....
|