Ako tak čítam, tak vidím, že je to asi neozaj problém všetkých čévečkárov. Často sa stretávam s tým, že majitelia nechcú pustiť svojho psa s mojím, pretože ich "hryzie a určite uškrtí". To že sa ich pes neprestajne vracia pre ďalšie štípnutie s obrovskou radosťou ich asi moc nezaujíma.
Celkom nemilú skúsenosť mám s 1 pani s retrieverkou, o pol roka staršou ako Akum. Keď bol Akum mrňavý a ona oproti nemu vtedy ešte obor, ešte sa spolu hrávali. Fenka mu dávala docela zabrať, ale šak nech sa malý naučí. Zlom nastal keď ju Akum asi v 4-5 mesiacoch prerástol a role sa vymenili. No to bolo cirkusu. A dôvod bol ten, že sa pri hre hryzú (oba psy úplne šťastné že sú spolu) a keď sa hryzú to predsa nie je hra a môj zostane určite agresívny. Pretože jej syn to povedal, že vlčiaci sú agresívne psy a to či už taký je sa má stále vypytovala už od jeho 4 mesiacov! Odkedy som jej vysvetlila svoje, nerozprávame sa. O to viac ma naštvala veľmi múdra ženská s vyžlou. Keď bol Akumar malý, pri hre s jej psom ju náhodou štipol do nohy. Odvtedy všade vyhlasuje že ju môj pes pohrýzol!! Dokonca moju kolegyni v robote zastavil chlapík, že môj pes pohrýzol "jednu pani". Snažila sa fám o mojom nebezpečnom a zákernom psovi rozšíriť kde sa len dalo. Akože sila. Iróniou je, že tieto 2 ženské teraz stále venčia len spolu, tvária sa že zhltli všetku môdrosť sveta a akých oni majú dokonalých psov oproti ostatným, pričom výcvik nula bodov, jedine čo majú šťastie, že majú submisívne fenky, ktoré sa im nesnažia skákať cez hlavu. A to všetko len kvôli tomu, že môj pes sa hrá inak ako sa zvyčajne psy hrajú...
No som to potrebovala niekde napísať, lebo keď ich vidím vždy mi príde zle. Ale šak ich problém
