Quote:
Originally Posted by darley
A ja nechápem ako môže chovateľ nebyť v kontakte s majiteľom svojich šteniatok. Ja som v kontakte, aj s chovateľom a aj s bývalým majiteľom Grace.
|
Byť majiteľom psa a tobôž byť chovateľom si vyžaduje veľa vecí, ale predovšetkým stabilizovanú, vyzretú osobu a stabilizované podmienky na spoločný život. Rádovo ma jeden pes môže ovplyvňovať - bez potomstva cca 15-20 rokov - vrátane prípravy na jeho príchod do mojej svorky.
Honba za rýchlym uchovnením, a urýchleným návratom prostriedkov vynaložených na kúpu psa nie je ale záležitosťou len mladých ľudí a čerstvých chovateľov. Sprav si len tak anketu, v akom veku prechádzajú psi a feny bonitáciou, SVP a RTG a kedy majú feny prvý vrh. Pokiaľ to prekročí hranicu 2,5 roka, vyzeráš ako exot s nezáujmom o svojho psa.
Pozn: Min hranica pre bonitáciu je - feny min. 15 mesiacov, psi min. 18 mesiacov. Naozaj je 18 mesačný, alebo aj dvojročný pes alebo fena to pravé na chov ( nie výrobu šteniat )?
Pokiaľ sa staneš mladým chovateľom, máš registrovanú čerstvú, neznámu chovateľskú stanicu a v skorom vrhu sa ti podarí 4-7 šteniat máš čo robiť správne umiestniť celý vrh. Čo keď pri to je tom tvoja prvá fena v živote a nemáš skúsenosti s chovom zvierat? Alebo máš skúsenosti s chovom psov, ale nie s CSV? Dvojročný CSV je podľa mňa ešte nevyzretý, nestabilný pes ( fena) plný hravosti, s ktorým začína v plnej miere trieskať puberta. Môžem sa mýliť, ale popisujem toho môjho a psy ktoré osobne poznám. Nie zlomené tvory, ktoré od tvrdého výcviku za pochybnými titulmi a skúškami neregistrujú okolie, nič, nikoho a nemo čakajú len na príkaz svojho pána.
Keď je výcvik hra, je to predsa na psovi a jeho správaní jasne vidieť.
K tomu sa máš ešte "starať " a radiť v tom horšom prípade ďalšiemu zelenáčovi v chove v akomkoľvek veku.
Nie je to len kvantita vs. kvalita a vek.
Výber majiteľa alebo chovateľa z obidvoch strán, je podľa mňa dôležitý predovšetkým z tohto pohľadu.
Keď máš podmienky na uživenie psa a jeho výchovu, môžeš formulovať ďalšie požiadavky a hľadať dohodu. A korigovať ich podľa skutočnosti, toho čo dokážeš a čo ti genetika vyviedla.
Tu sme sa s Pavlom zhodli, že predovšetkým je to na osobnej dohode. Predpokladám, že za tvrdým obalom je mäkké srdce chovateľa. Načo tlačiť na " starého kozáka", zaháňať ho do kúta a žiadať odpoveď na otázku, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď.
Ale aj keď si budúci majiteľ zvolí nevyzretú chovnú stanicu nezostane osamotený. Aj keď to škrípe, sú kluby chovateľov, majú svoje orgány, hlavného poradcu chovu, hlavného výcvikára, poradcov chovu, výcvikárov podľa územného členenia. Určite ho neodmietnu s radou alebo pomocou.
Keď som potreboval radu ja, dostal som ju aj od chovateľa, aj od poradcu chovu aj od kolegov majiteľov a teraz už aj chovateľov. A dosť som získal aj z tohoto serveru. Nie je to len starecká senilita.
Michal