Dakujem za doterajsie odpovede.
V podstate som spokojny. Naozaj mi, ako laikovi, islo iba o nazor na vzajomny kontakt psov, ich motivaciu a socializaciu pocas a tesne po odbornom vycviku. S vencenim to nemalo nic spolocne. Skoda, ze v praxi to nemozem tak realizovat a navyse som uz stratil dost casu. Male mesto ma aj svoje nevyhody. V troch kluboch u nas je situacia taka ako som spominal. Priebeh vycviku v nich nedokazem zmenit, ale skusame to uz vacsinou dvaja mimo cvicaku v poliach – rozne plemena. Dokonca aj 5 rocny „starec“ oziva a nema velke namietky ked ho pubertaci polozia na lopatky. Podla vysledkov tohto fora a aj osobnych dotazov v sirsom okoli nie je nazor na cvicaku u nas moc rozsireny. Nastastie. Vyzera to, ze ide iba o biznis s co najnizsou namahou.
Pohybu, prechadzok a hier vo dvojici nastastie mame este stale dost. Takisto aj adrenalinu a tecucich nervov. Patri to k povahe CSV aj mojej.
Medzicasom sa situacia zmenila. Zo stenata sa stal 10 mesacny pubertak ako vysity a co sme zameskali, uz nedohonime. Mame „problemy“ s dominanciou a styk s dalsimi psami sa javi ako skutocny problem, kontakt a hry s fenami je bez konfliktov. To je ale obsah ineho fora. Sledujem so zaujmom aj ten.
Este raz vdaka.
Borislav.
|