Opäť (alebo ešte stále?) predsudky

[leila]

Veru, aj po toľkých rokoch šlachtenia, je stále včiak zatracovaný a hlavne zo strany "profesionálov" a "skúsených" výcvikárov. Tentokrát to bol môj známy, psovod u slovenskej polície (bývalý). Keď sa dopočul, že budem majiteľkou čévéčka, vystrúhal najprv zhrozený pohľad a potom sa pustil do odhovárania od, podľa neho, najväčšej chyby v mojom živote. Argumetoval vetami typu, že je to nezvládnuteľný pes, vlastne vlk, vraj je veľmi plachý a na nič dobrý. Keď som sa mu snažila vysvetliť, že šlachtenie pokročilo, obraňoval svoj názor tak, že on videl prácu čévéčok a to mu stačilo (mimochodom, videl ich prad asi 10 rokmi)...
Vždy ma takéto nározy najprv zamrzia, už len kvôli psom, pretože sú hádzané do jedného vreca a vôbec sa nehľadí na to, že by sa mohli ich vlastnosti vyšlachtiť. Ale potom je to skôr pre mňa povzbudenie, že tým, že si vezmem šteňa, vychovám ho, ukážem okoliu, aká tá rasa vlastne je, možno aspoň trošku prispejem k zlepšeniu povesti tak ušlachtilého psa. Ja viem, čo zaváži jeden človek... ale myslím, že práve chovatelia tohto plemena sú ľudia, čo naozaj milujú svojho psa. Pretože sa stretávajú s takýmto zatracovaním, majú svätú trpezlivosť a pochopenie ich myslenia a aj napriek odsudzovaniu milujú tú svoju malú "obludku". Toľko môj názor na vec, i keď nie som ešte majiteľkou čévéčka...

Zdraví budúca mamina "obludy" Petra

[artus]

čévéčka obecně asi nejsou žádní velcí a horliví pracanti, když si někdo pořizuje psa výhradně "na práci", nepořídí si ČSV ale třeba NO. každý kdo si psa pořizuje musí vědět co od něho může očekávat. práce s čsv je jiná jde spíše o neustálé vymýšlení a improvizaci s cílem vzbudit zájem a to může být někdy velmi zábavné nebo naopak zoufalé. o to víc potěší úspěch. pevné nervy, hromadu trpělivosti, kopu vynalézavosti, stále dobrou náladu, spoustu času a pochopení - to jsou základní pracovní pomůcky čevéčkářů
dan

[hana.tvarohova]

:P Leilo, mohu Vám pořízení čévéčka jenom doporučit. Nedejte na lidi, kteří toto plemeno odsuzují. Jsou to ale psi, které musíte milovat, jsou neobyčejně citliví na každou změnu vašeho chování. My máme 12 ti měsíční čévéčko, jsme v důchodu tak se mu můžeme věnovat. Chodíme s ním 2x týdně na cvičiště a po půl roce práce s ním jsou vidět velké pokroky a to je náš pejsánek velmi dominantní. Takže kdo říká, že se s nimi nedá pracovat nemá pravdu.. Musí se jim věnovat ale spoustu času.


Zdravím Vás a přeji dobrý výběr při pořizování obludky
/já tomu našemu také tak říkám/. Hana

[alexa]

Já svým dvěma holkám říkám potvoro šedá, když mě naštvou . Ale to naštvání nikdy nevydrží moc dlouho. Kdybych se nezdráhal přisuzovat psům lidské vlastnosti, řekl bych, že občas dělají vyloženě naschvály. Nicméně si myslím, že pořídit si ČSV (předtím jsem už měl foxteriéra a dva jezevčíky) bylo jedno z nejlepších rozhodnutí v mém životě, přestože mladší Daria se (aspoň zatím) projevuje v určitých situacích plaše. Ale viděl jsem i dost psů jiných plemen (třeba i NO), kteří se takto také chovali. Chyba bývá většinou někde v socializaci. Lidem, kteří si od nás brali štěňata jsem vždycky říkal, že s ČSV jsou nejhorší jen první tři roky, a pak už to jde . Pokud někdo chce psa, který bude poslouchat jako stroj, asi si nepořídí ČSV. Na druhou stranu není pravda, že se s ČSV nedá pracovat (to by s nimi pak asi lidé neskládali IPO, SchH, ZVV, ZZP, ZLP atd. atd.). Plně souhlasím s tím, co napsal Dan.

Hodně štěstí,
Karel

[Zahir]

Moje začiatky s výcvikom československého vlčiaka sa podobajú skôr groteske ako výcviku ako takému. Zažili to už mnohí začínajúci chovatelia, psíka som pustil a ten fujázd za ostatnými kamošmi..:-)) Darmo som utekal na opačnú stranu, darmo som volal a pískal, prosil som ho, líškal sa mu, nič nepomáhalo..:-)) V tej chvíli som pre neho neexistoval. Do rúk nás našťastie dostal cvičiteľ ktorý mal veľké srdce a riadnu dávku trpezlivosti.:-)) Najviac som sa však o povahe a výcviku tohto plemena dozvedel na čevečkárskych stretnutiach, kde sa treba vypytovať a vypytovať, veď nikto sme učený z neba nespadli..
Cvičiteľ s ktorým si hovorila mal v jednom pravdu, čevečko je vlk a ten má svoju dušu, treba k nemu pristupovať ako k priateľovi, zachovať sa ako neomylný diktátor nie je podľa mňa ten správny krok..
A rada Tebe, nemenil by som....

[leila]

Tak najprv ďakujem za povzbudenia...
Ono, do niekoho sa v takýchto veciach naváža o to ľahšie, že z ich pohľadu som "dieťa" (pritom budem mať za chvíľu 22rokov). Nepúšťam sa do niečo bezhlavo... On totiž známy akosi prepočul to, keď som spomenula, že plemeno študujem už rok, čítam literatúru, etológiu, správanie sa vlkov, navštívila som chovateľov a teraz sa chystám na výstavu tu v Nitre, kde sa mám aj stretnúť s chovateľom, od ktorého by som chcela šteňa... Drilom sa u tohto psa dosiahne asi tak jedno - pes prestane robiť. Ako ste tu spomenuli, chce to veľa citu, pochopenia, vynaliezavosti... Jediné, čo mi trochu nevyšlo je, že bývam v byte 2+1, ale to by nemal byť až taký problém, pretože doma sa veľmi nezdržujem, teda ani hafo by sa nezdržoval a počula som tiež, že psy z bytov sú často lepšie socializovaní a prístupnejší ako tí v kotercoch (opravte ma ak sa mýlim).
Mojím šťastím je aj ten fakt, že chovateľ je ukážkou skvelého človeka, čo sa psom rozumie a má ich rád a nechová ich len pre peniaze. Je vo výbore na cvičáku, kde ma veľmi rád vezme (v Nitre je problém s cvičením čvčok, nikto ich nechce vziať do klubu) a môžem sa na neho kedykoľvek obrátiť, býva totiž asi 10 minút cesty autom odoňa.
Som rozhodnutá, takže v plánovanom marcovom vrhu by mala byť moja "obludka", fenka tohto krásneho, inteligentného a výnimočného plemena

S pozdravom Petra

[Ghost]

a počula som tieľ, ľe psy z bytov sú často lepąie socializovaní a prístupnejąí ako tí v kotercoch (opravte ma ak sa mýlim)

Myslím, že nejhorší pro čévéčka je, když jsou izolovaní od pána. Pak je jedno jestli je celý den zavřený v kotci nebo doma. Důležité je být prostě pohromadě. Náš pes má kotec, ve kterém přes noc spí (jen opravdu výjimečně je v noci doma), ale přes den je vlastně stále s námi. Podle mých zkušeností jsou čévéčka závisláci. Ne ve smyslu, že by mi každou chvíli pokládal hlavu do klína a vyžadoval drbání (i to ale umí ), spíše tak, že neustále leží někde poblíž nás a ve chvíli, kdy jdeme třeba jen pro něco do druhého pokoje, zvedne se a jde s námi. Když se zase vrátíme, jde si lehnout na své místo a jen nás pozoruje. Každý, kdo čévéčko má, tuhle situaci určitě zná a snad to potvrdí. Pro mě je takhle vyjadřovaná psí oddanost jedním z nejkrásnějších okamžiků, které mi můj pes dává.

Za sebe mohu říct, že čévéčka cvičitelná jsou. Kdo mě zná, ví, že pravidelně s Odinem chodím na cvičák a myslím, že nejhůř na tom nejsme (nejlépe sice taky ne a máme pořád hooooodně co zlepšovat ). U nás platí, že jsou cviky, které se Odin naučil hrozně rychle (poslušnost včetně obratů, chůze a odkládaček (vleže, vsedě i ve stoje) za chůze jsme měli naučené skoro okamžitě). Na druhou stranu jsou cviky, které prostě dělat nechce (a přitom moc dobře ví, co po něm chci, jen má prostě svou hlavu - takový aport nebo oběhnutí 2-3 zástěn je oříšek )

Pokud chce někdo čévéčko na základní výcvik poslušnosti apod., prostě chce mít jistotu, že mu pes neuteče nebo někoho nepokouše, nebude mít s výcvikem žádný problém. Pokud chce někdo skládat zkoušky nebo vrcholově závodit, musí podle mého názoru počítat s tím, že oproti třeba NO nebo BO mu to zabere přibližně dvojnásobek času. A to ve většině případů kvůli nějakému konkrétnímu cviku nebo skupině cviků, které prostě nebude moct uspěchat. Spěch a dril je u čévéček to nejhorší, protože pak přestanou cvičit úplně. Občas je líto vidět, jak stejně starý NO dělá 6 maket jen proto, aby dostal od psovoda míček, na druhou stranu potěší, když na cvičáku psovod nadává, že se svým NO 14 dní nečuchal a teď může začít úplně znovu. Odina vezmu na stopu jednou za čas a vystřihne ji jako fík (bez předmětů, které zatím neděláme, protože je psovod - to jako já - líný ).
Mě se potvrzuje, že co se Odin jednou naučil, už nezapomíná a velmi dobře si to pamatuje.

Pokud se Petro "leilo" rozhodneš pro čévéčko, vítej mezi námi, pro někoho možná trochu potrhlými, ale hlavně šťastnými psovody.

Zdeněk

[hana.tvarohova]

Na 100% potvrzuji, co píše Ghost. Pouze s tím rozdílem, že náš pesan nechce přes den /mimo dobu co spí znaven na gauči/ být s námi doma, ale tahá nás za ruce ssebou na zahradu, aby mohl být účasten dění na ulici a zároveň být s námi /se svou smečkou, od které může být odloučen pouze v případě, že lezeme do auta, to prchá a není k odchycení/.

[borislav]

Ahoj Leila,
môj výber, diskusie týkajúce sa výberu „nemej tváre“ a predsudky s tým spojené ma priviedli k jednej asociácii. Odborníci na chov psov sú totiž zásadne proti poľudšťovaniu psa. Som laik a preto si to môžem skôr dovoliť. Predsudky sú rozšírené aj v našej komunite – myslím dvojnohej. Predstav si vzťah majoritnej časti našej populácie k minoritnej časti – tzv. detí prírody, tmavšej pleti, žijúcich na okraji dediny blízko lesa v malých chatrčiach. Občas sa s nimi stretnem, sú to dobrí parťáci na zábavu, hru, voľný život kadejaké lotroviny, ale k ozajstnej práci by som si ich nezobral / česť výnimkám, ale tie zas trpia posmechom a predsudkami vlastnej väčšiny /.
Keby som bol mojou nemou tvárou, za tých cca 20 mesiacov by som sa naozaj čudoval chybám, ktoré za ten čas na mne napáchal, napr.:
- prečo musí dvojnohá časť svorky ráno vstávať, utekať preč z teplého brloha a nechať mňa malého a hravého samého doma keď do východu slnka je ešte ďaleko?
- Vracajú sa neskoro večer, unavení, nervózni, nahnevaní tak, že radšej zaleziem do búdy so stiahnutým chvostom a čakám, kedy sa ukľudnia a konečne ma zavolajú a pohladkajú?
- Majú na dierach v stene trojvrstové okná a pancierové dvere so siedmymi zámkami, keď ja aj tak zďaleka vycítim, že sa vracajú, počujem šuchot štrku na chodníku dávno predtým, ako oni zbadajú svoju noru? Nie je lepšie len tak ležať a cítiť pachy, ktoré prináša vietor a rozmýšľať komu a čomu patria, ako sa k nim dostať a zabaviť sa s ich nositeľmi? Prečo ich aspoň nenechá otvorené?
- Každé ráno sa sprchujú, umývajú, sprejujú páchnucimi vodičkami. Veď ja chcem cítiť ich skutočný aj keď som sám doma aby som naň nezabudol a zďaleka cítil ich príchod. Stačili by mi ponožky aspoň týždeň nosené, budem sa s nimi celý ten časť hrať a možno ich aj roztrhám a časť si schovám na neskôr, keď mi bude veľmi smutno. Mne stačí len trošku natiahnuť kosti, oblízať svoje partie, aby som bol istý, že sú tam a behom preč. Prečo nie aj jemu? Ja to potom musím svojim močom a kôpkami zakaždým pracne prekrývať a oni ma potom za to ešte potrestajú.
- Núti ma robiť veci, ktoré nechápem, nechcú sa mi robiť, radšej by som sa sním aspoň do troch rokov hral, naháňal a vystrájal. Minule ma potrestal za to, že som neposlúchol jeho povel. Ale ako som mohol poslúchnuť keď to znelo len ako „lhni“ alebo čosi také. Keby to znelo ĽAHNI, tak mu to raz ukážem, ako že mám snahu aj vážne pracovať, ale hneď vyrazím za najbližším kamarátom. Bude sa s nami potom na naháňačku hrať celý cvičák a konečne bude zábava.
- Upcháva mi diery v stena nory. Ako mám potom hneď vyraziť za kamarátom alebo kamarátkou, keď ich zacítim o aj dve ulice ďalej? Doškriabané dvere a rozbité okno ho strašne nahnevá, ale ten pach čo začne prúdiť do nory stojí za to.
- Núti ma jesť vraj vybrané lahôdky, ktoré ma potom preháňajú a nafukujú. Mne by stačil kus zajaca, zahrabaného v záhrade a odležaného aspoň týždeň.
- Prečo vešia na diery v stene nory tie tenké závesy? Na prechádzke sa snažím pozbierať všetko možné a čím viac. Keď ma zoberie večer do nory takého nafúknutého, musí to predsa ísť niekade von. Najlepšie poriadne silno, voňavo a s dobrým zvukom aby sa tie tenké látky dobre rozhýbali a mohol som sa s nimi hrať.
- Načo chodiť zháňať jedlo v tej smradľavej páchnucej a hučiacej krabici, keď stačí zostať doma, oddýchnuť si, zabaviť sa a niečo uloviť u susedov. Prečo ma minule tak veľmi potrestal, keď som ho na záhrade prekvapil tučnou sliepočkou od suseda. A ani ochutnať ma nenechal.
Ale mám už novú dieru v plote hotovú, zatiaľ mi na ňu neprišiel. Možno sa už nenahnevá. Teraz mu prinesiem kohúta.
- Nevie pochopiť, že šéf svorky chodí aspoň dva chvosty vpredu, ostatní za ním. Dáva mi stále na krk remeň a ťahá ma k svojej labe?
- Núti má zvítať sa s mojimi kamošmi až keď mi to on dovolí. Veď keď sa už raz poznáme, vítať sa treba už zďaleka a poriadne nahlas s našuchoreným krkom, zdvihnutým chvostom a vyplazeným jazykom.
- Otrava je aj na výstave. Aj minule sa mu nepáčilo, že mu nejaká dvojnohá vyčítala, že som tlstý, mám mäkké laby, mäkký chrbát, chvost vraj pri kluse stáčam doprava. Čo nevidí tie kamarátky za páskou, ako sa oni na mňa pozerajú? Aj on by sa inak tváril, keby mu niekto šmátral medzi nohami a odtláčal chvost doprava. Že mi potom tak zostal, no čo už. Musím aspoň pre formu po jednom z tých fešákov seknúť zubami, aby si pamätal, že kamarátky sú moje! Dvojnohí spomínali potom čosi ako „diskv“, alebo čo. Dúfam, že sa to dá aspoň zožrať.
- Ale na druhý deň som jej prešiel cez rozum, ráno som vôbec nežral, prebehol som sa, v kruhu stiahol brucho a stál som. Veď za páskou teraz stála moja stará známa – VEGA. Skoro som vraj zabudol aj na mimochod. Našťastie ten vysoký dvojnohý mi pri prehliadke chvost zdvihol rovno hore, a tak som ho držal aj pri kluse. Keď potom povedal že som čosi ako CAJC, nevedel som čo to je, ale pre istotu som po ňom aspoň vyceril zuby. Ale keď môj dvojnohý bol spokojný, tak som to nechal tak. Veď sme sa išli za chvíľu pozerať na Vegu.
- Keď som večer hladný, musí to vedieť široko ďaleko každý. A ešte viac, keď sa konečne nažeriem. Potom má byť poriadna hlučná zábava dlho do noci, až kým sa neunavíme a nezaľahneme na kopu a zaspíme. On sa chce len najesť a potichučky zaspať, aby ráno mohol zasa zavčasu zmiznúť. A aj keď sa nenažeriem, zabávať sa budem nahlas aj tak. Som síce mladý, ale veď slnko vyjde určite aj zajtra. Doteraz vždy vyšlo.
- Stále ma len hreší a trestá. Nevie o tom, že spory medzi nami, myslím tie vážne spory, zásadne rieši vajda. Náš, sivý, nami zvolený. Nebudem predsa chodiť do nejakých vyleštených kancelárií k psychológom, psychiatrom a komu že ešte. Aj tak tomu „ prd “ rozumejú. Vajda povie je to takto a hotovo. Keď ma ostatne chcel potrestať, rafol som ho, roztrhol rukáv. On si kúpil novú košeľu, rany sa zahojili nám obidvom. On zabudol, mne srsť narástla, ale moja jazva bolí stále. NEZABUDOL SOM.
- Nepatrím síce v vajdovej svorke, ale verím jeho, - vlastne našej - spravodlivosti.
- Naozaj to všetko nechápem. Prečo ma vlastne zobral z našej rodnej svorky? Veď slnko tam svietilo, nora bola dobrá, teplá, stále sme sa hrali, jesť bolo čo, nikto nás nenútil pracovať. Je toho oveľa viac, ale PREČO SOM VLASTNE TU? Ja som sa sem nepýtal. Som taký, akého ma stvorili, chcem byť voľný, hravý, túlavý, tvrdohlavý, ale už som trochu závislý na dvojnohých. Tak ma nesúďte veľmi prísne.

Ozaj, minule som videl zasa jednu noru. Boli na nej všetky diery v stenách voľné, ale nikto ju nestrážil. Neviem čo je to marec, ale možno tam bude niekedy ďalší sivý kamarát. Dopadne ako ja? A tomu dilino gádžovi prejdeme aj tak cez rozum.
Ospravedlňujem sa vopred, ak som sa niekoho ako laik úmyselne dotkol.

Borislav.

[Adrian]

Jedno takové "dítě přírody" jsem potkal minulý týden při návratu z nočního venčení, kterak usilovně pracovalo na zámku mého příbytku. Překvapen rozhodně nebyl a oznámil nám , že si přišel odvést naše vlky neboť na ně má jakýsi morální nárok. Znělo to nesmírně zajímavě a proto jsem byl připraven vyslechnout všechny argumenty (i s tím nožem v ruce a modrou obrazárnou na těle)dokládající neslýchaný požadavek až dokonce. Ovšem po té co se jal drezůrovat naše čivavy křikem v rodném jazyce, změnili se k lidem neagresivní k obraně záměrně necvičení postelový mazlíci v běsnící fůrie. Pak běh, modré majáky a tak dále.
Tak teď nevím jestli mám ty naše zubaté dětičky chválit, za záchranu manželky(neboť ta byla posléze taky zahrnuta do požadavků) a oddolání vidině svobodnějšího života v "přírodní" komunitě a nebo zahájit školení o škodlivosti předsudků které jsme u nich tímto definitivně odhalili.

[borislav]

Ahoj,

rozhodne by som pochválil a primerane odmenil majoritnú a civilizovanú časť vašej „ svorky“ za takúto aj keď spontánnu obranu. Obrana seba a vlastných hodnôt sa len tak ľahko z krvi nevytratí. Nezáleží na stupni civilizácie – v krízovej situácii sa prejavia gény a aj zabudnutá chémia sa preberie k životu. Každej rasy dvojnohých, alebo štvornohých. To si väčšina zatracovateľov ČSV neprizná ani za ....
Čivava bola zahnaná do úzkych zlými ľudmi, chudáčik, môj ČSV by túto situáciu zámerne naplánoval, vyprovokoval a využil vo svoj prospech.
Keby sa takto naozaj zachoval môj ČSV mám na krku žaloby z rasovej neznášanlivosti, ublížení na zdraví, psychickú traumu, majetkovú aj nemajetkovú ujmu, zlú výchovu psa, jej zanedbanie atd.
Len kvôli mne samému ( pretože verím, že správny výcvik a tréning oboch naozaj môže pomôcť zvládnuť takéto situácie ) a „ výchove“ môjho ČSV prosím o objasnenie:
ako reagovali a kde boli vtedy vaši vlci ( pokiaľ to neboli zmieňované čivavy ).
Stalo sa aj mne, to mal ČSV asi pol roka, že začal cúvať a schovávať sa za vtedy ešte vodcu svorky, keď sa objavila kričiaca a páchnuca horda detí prírody, ktorá mala chuť na vlčí guláš. Bola to skúsenosť nová pre mňa aj pre neho. Napriek tomu, že svojho ČSV necvičím na obranu, moja chyba - máme tzv. voľný vzťah, robí aj medzi deťmi prírody rozdiely a zďaleka vycíti rozdiel. Takže teraz z „nášho vlčieho chodníka „ cúvajú už deti prírody. Ako to vycítia aj oni je pre mňa záhadou.
Snažím sa pochopiť obidve strany, ktoré majú bližšie k prírode, aj ich vzájomným porovnávaním. Majú k sebe naozaj dosť blízko, až mi je to niekedy nepríjemné.

Ale ten môj má aj tak krajšie oči.

PS:
Moje príspevky sa týkajú a sú zamerané na moje ČSV, ktorého som majiteľom a ktorého sa snažím vychovať a vycvičiť primerane mojim možnostiam, vedomostiam a schopnostiam. Mojich nedostatkov, omylov a chýb a s určitou dávkou nadsázky. Nezovšeobecňujem na celé plemeno, len popisujem konkrétnu situáciu a prehlasujem, že táto nebola mnou naplánovaná.
Akákoľvek podoba s nejakou inou situáciou a iným obsadením je čisto náhodná a nemá nič spoločné so situáciou, ktorú opisujem ja.

Borislav

[rocco]

UK pracovníci jsou taky oblíbení (Rocco si chtěl nedávno jednoho označkovat UK stál jak solný sloup ). A černoši, arabové, indové a ostatní .... Nebo je to tím, kdo žere psy ? ČSV jsou "rasisti", jak v člověčí, tak psí rovině - moje zkušenost.

[borislav]

Ahoj,
opíšem vlastnú skúsenosť:
som na výstave, v areáli výstaviska, so svojim hulvátom, oproti ide skupinka ľudí s viacerými ČSV na vodítku, môj ČSV zďaleka vrtí chvostom, cíti vlastnú krv. Keď sa priblížime na pár metrov, trhne sa vpred, krátko štekne, pretože je na vodítku mierne sa postaví na zadné.
Ja normálne pozdravím svoju dvojnohú časť prichádzajúcich a... opovržlivé, odmietavé pohľady, pozdrav bez odpovede. Skupina štvornohých nás bez záujmu, so skleným pohľadom míňa. Ja som biely, pes sivý, oni takisto. Tak o čo tu ide? Sú to „len“ predsudky? Situácia, čo som so sivým zažil doteraz na každej výstave ( Nitra, Trenčín, Bratislava ). Skôr sa so mnou pustí do debaty človek so psom inej rasy ako „náš“. Je to tak aj z druhej strany rieky Moravy?
Neprišli sme tam ukradnúť nikomu nárokové tituly. Len som za dozvedel, že sa mám zúčastniť min. na dvoch výstavách odporúčaných klubom, aby si môj sivý, Leila prepáč prosím za výraz , medzi svojimi, ak splní ďalšie podmienky mohol „vrznúť“ . Keby som na výstavu nešiel, je medzi svojimi ako vykastrovaný. To by som nespravil ani nepriateľovi, nieto ešte svojmu sivému.
Výchovu možno pokazím, gény nie. Tie by vraj môj sivý mal preniesť ďalej. Ale čo s predsudkami.

borislav

[leila]

fakt sa mi paci oznacenie tvojho siveho "hulvat" fajin som sa zasmiala...
si myslim, ze take chovanie psa nie je ziadna pohroma, teda, nemam vlastne skusenosti, len v mojich ociach to tak je...