Pracovné rokovanie klubu sa vecne začalo úvodným príhovorom pplk. Ing. Hartla. V tomto vystúpení pplk. Ing. Hartl postupne chronologicky v časových náväznostiach zhrnul doterajšie úsilie a výsledky kynologickej činnosti a nemalej organizačněj práce, ktorá bola do tejto doby vykonaná pre vznik nového plemena - československého vlčiaka.

Doterajšia práca bola namáhavá a ťažká, bolo třeba překonávať názory ľudí, ktorí nás od tohoto predsavzatia odrádzali. Ludia celkom skúsení - skúsení kynológovia nám hovorili, že s týmto plemenem sa nedá nič robiť. Problémy chovu sme konzultovali nielen u nás, ale aj v Sovietskom sväze. Na počiatočné výsledky našej práce sa prišli pozrieť chovatelia z NDR s. Hirsch a s. Heine, jední z najväčších znalcov nemeckej kynolôgie. Išlo o odborníkov, ktorí v tej dobe patrili k vrcholu svetovej kynológie. Na svetovom kynologickom kongrese, ktorý sa konal v tej dobe v ČSSR, práve tu v Brne, sme prvý krát ukázali potomkov československého vlčiaka. Takto sme začali presviedčať kynologické okolie o možnosti perspektiv tohoto plemena.

V roku 1966 sme požiadali vtedajšiu odbornú komisiu Zväzarmu o zapísanie tohoto pokusného chovu do plemenej knihy. Išlo o to, aby civilní chovatelia mali možnosť zápisu do tejto knihy a tým zabezpečiť oddelenie tohoto plemena od německého ovčiaka a tým vytvoriť základ pre vznik nového plemena.

Bohužiaľ, my sme nevyvinuli dostatok úsilia, aby sme ich presvedčili o opaku. V Libějoviciach sme urobili zvod tridsiatich zvierat jednotného typu, u ktorých sme ukázali povahové skúšky a dostatočné sme prezentovali predpoklady chovu. Na zvod bol prizvaný medzinárodný rozhodca pán Odvárka. Výhrady a averzia proti novému plemenu boli také silné, že naše požiadavky neboli schválené. Po tomto neúspechu sme prakticky znovu začínali, resp. pokračovali len v služobnej kynologii a s niekoľkými nadšencami v civilných radoch. Medzi nimi boli takí významní kynológovia ako Brožek, ktorý je jedným z našich najstarších chovateľov. Chová prakticky 50 rokov. Ďalej Martinek, K. Němec a rad ďalších chovateľov a vycvikárov, ktorí mali krížencov, robili s nimi skúšky - potvrdzovali ich upotrebiteľnosti pre rad úloh a široké využitie.

Třeba povedať, že i otázka vyjasnenia využiteľnosti sa ťahala dosť dlho, pretože my sme mali mylnú predstavu, že toto plemeno musíme zařadiť do skupiny služobných plemien a zabudli sme, že vedľa služobných existuje skupina pracovných plemien. Tuto skutečnosť sme akosi nebrali do úvahy a tiež sme si mysleli, že máme dosť silné argumenty, aby sme naše zámery presadili. Ukázalo sa, že sme neboli dosť silní, ako sme sa domievali a preto sa nám vytýčenú úlohu nepodarilo splniť.

Riešenie otázky ďalšej cesty, ďalšieho postupu pokračovalo a pokračuje prakticky dodnes. V Čechách v českých historických krajinách záujem upadol a to nielen tým, že neboli záujemci - chovatelia, ale najmä tým, že v chovných staniciach, ktoré boli v Čechách sa postupne tento chov obmedzoval a sústreďoval sa do jednej chovnéj stanice na Slovensku. Boli sme presvedčení, že tu má najlepšie podmienky jednak v osobe mjr. Rosíka, ako i v ďalšom obsadení chovnej stanice ľuďmi, ktorí dávali záruku pre splnenie vytýčenej náročnéj práce, a to i napriek potrebe presadzovania a prekonávania rôznych ťažkostí, o ktorých ani ja nie som dopodrobna informovaný.

Týmto spôsobom sa v chovnej stanici na Slovensku chov podarilo udržať a rozšířiť. Tým bol zabezpečený dostatok materiálu, ktorý sa mohol dáť civilným chovateľom, mohla sa ďalej ověřovať rada otázok, ktoré sme potrebovali k tomu, aby sme mohli, ďalej pokračovať v službách tohto plemena.

V rámci medzinarodného vystúpenia a spolupráce sme mali niekoľko našich zvierat na výstave v NSR a v NDR. Z nášho chovu sú zvieratá v chovných staniciach v Moskvě, Leningrade a MLR. Z uvedených miest máme celkom priaznivé správy o týchto chovech. Ďalej sme pokračovali v začatéj práci.

Znovu sme požiadali o uznanie tohoto plemena pred dvomi rokmi a znovu sme museli zvádzať boj, ten boj, ktorý sme už raz podstúpili. Podmienky, ktoré nám boli dané, boli pre nás nesplniteľné, pretože požadovali chovať veľký počet zvierat, požadovali kariotypy, genetické mapy, ďalej požadovali dlhodobé (10 ročné) perspektivné chovateľské plány.

To viete, keď vzniká plemeno, tak sa vždy experimentuje a na základe výsledkov experimentu sa stanovia ďalšie ciele, takže tieto požadované podmienky znovu odsunuli tuto otázku do vlaňajšieho roka, kedy sme našli veľmi dobré pochopenie v Českom zväze chovateľov, kde sa neboja, a kde celkom radi privítali ľudí, ktorí májú záujem o kynológiu, ktorí sa tomu venujú a ďalej ju posúvajú dopredu. O týchto podmienkach budú vydané ucelené písomné materiály.

Ing. Karel Hartl