V Bratislave sa konala národná výstava psov všetkých plemien. Rozhodol som sa, že pôjdem aj ja s Flintom, aby som videl, ako to s ním vyzerá aj po exteriérovej stránke. Takáto výstava je pre majiteľov a chovateľov psov veľkou udalosťou. Keďže Flint nemal ešte 15 mesiacov, bol zaradený do triedy mladých psov. Na výstavu sme cestovali vlakom. Pre Flinta to bolo čosi nové. Hoci sa aj bál ruchu a hluku na stanici stačilo mu, aby sledoval mňa a keď videl, že ja sa nebojím a nevšímam si ani vlaky, zasa bol z neho ten šantivý a hrajúci sa Flint. S každým sa chcel skamarátiť, všetko oňuchať, obliznúť, skrátka všetko spoznať. Cestujúci s obdivom hľadeli na krásne zviera a väčšina z nich ho považovala za vlka, či kríženca s vlkom.
Cesta ubiehala pokojne. Flint skoro celú cestu prespal pri mojich nohách. Ráno, po príchode do Bratislavy nás priateľ už čakal a odviezol na výstavný areál. Keď Flint na mieste zbadal to veľké množstvo psov, bol z toho úplne vykoľajený. Najprv sa s nimi chcel zoznámiť, ale niekoľko výstražných zavrčaní ho odradilo a radšej sa zdržiaval pri mojich nohách. Tam sa predsa len cítil bezpečnejšie.
V kruhu, kde sa mali posudzovať československí vlčiaci, bolo asi 40 psov. Práve si ich prezerali hostia z Holandska v sprievode zakladateľov a šľachtiteľov tohto plemena u nás, majora Františka Rosíka a Ing. pík. Karia Hartla. Holandskí priatelia si doviezli so sebou tiež svoje národné plemeno - holandských vlčiakov. Toto plemeno bolo podobne ako československý vlčiak vyšľachtené z vlka. V živej debate si vymieňali skúsenosti s našimi zástupcami klubu a pri tom sledovali a pozorne si prezerali jednotlivých psov. Tak došli až k Flintovi. Hneď si všimli jeho peknú a veľmi sympatickú hlavu, ktorú zdedil po svojej matke a začali sa o neho podrobnejšie zaujímať. Premeriavali si každý detail jeho tela, nohy, predlaktie, hrudník, chvost..., no najviac ich zaujala jeho hlava. Podrobne sa povypytovali na jeho rodokmeň. Toto všetko Flint trpezlivo znášal, správal sa až flegmaticky. Chceli ho odo mňa kúpiť a ponúkli 5.000,- korún. O predaji som však nechcel ani počuť, hoci v tej dobe za šesťmesačné šteňa to bolo veľa peňazí. Keď Holanďania videli, že ich námaha je zbytočná a z predaja nebude nič, upustili od prehovárania a s obdivom sledovali Flinta.
Nastalo samotné posudzovanie v kruhu. Ako prvé nastúpili sučky z triedy mladých. Posudzovanie prebiehalo vzorne, v kľude, skoro ako na vojne. Veď nakoniec aj posudzovateľ bol vojak z povolania. Po sučkách nastúpilo 12 psov "dorastencov". Niektorí boli hraví, iní bojazlivejší, ale našli sa aj malí bojovníci, ktorí so vztýčenými chvostíkmi a vycerenými zúbkami dávali najavo, aby ich radšej každý nechal na pokoji.
Ako som už spomínal, Flint bol na svoj vek veľmi urastený a medzi ostatnými psami vo svojej triede sa dosť vynímal. Bol v poradí ôsmy a pri behaní v kruhu ho postupne preraďovali, až zaujal prvé miesto. Bol ohodnotený ako výborný 1. a ako najlepší z mladých - Víťaz triedy. Obecenstvo, ktoré sa v hojnom množstve zúčastnilo nášho posudzovania okolo kruhu, odmenilo rozhodnutie rozhodcov mohutným potleskom. Flint, akoby rozumel, že je stredobodom pozornosti, sa predvádzal. Na vypnutých nohách stál ako páv, trel si hlavu o moje nohy, radostne pri tom vrtel chvostom, oblizoval mi ruku a silou - mocou sa snažil obliznúť mi tvár, čo u psov znamená hlboký prejav náklonnosti a oddanosti. Tak Flint získal svoj prvý úspech na výstave.
Nadišiel čas, aby sa Flint niečomu aj podučil. Keďže špeciálne výcviky, ako je pes lavínový alebo slepecký, sa v meste neveľmi realizovali, rozhodol som sa pre všeobecný zväzarmovský výcvik. Jeho prvé skúsenosti so psami na "cvičáku" neboli veľmi prijemné. Bol tam zaužívaný zvyk, že štence sa púšťali na voľno, aby sa troška vybehali a oboznámili s prostredím "psej školy".
Keď Flint vybehol na trávnik celý rozradostený, že má voľno a že môže dosýta behať a šantiť, čakalo ho nepríjemné prekvapenie. Mladí psi, ktorí voľne behali sa navzájom už poznali a keď uvideli nové šteňa, razom sa obrátili proti Flintovi. Ten dostal tvrdú príučku, tentoraz od šteňacich zubov. Veľmi rýchlo sa však zorientoval a po niekoľkých bitkách sa naučil účinne brániť. Väčšinou sa snažil dostať niekde do kúta, aby bol krytý odzadu a zo strán a beda šteňaťu, ktoré naňho zaútočilo spredu. Nasledovalo rýchle chňapnutie na citlivý ňufäk a šteňa žalostne skuvíňajúc sa stiahlo späť. Tieto drobné šarvátky neustali ani po dlhšom čase. Šteňacia svorka vycítila, že Flint má v sebe krv odvekého nepriateľa psieho rodu - vlka. Toto však nebol Flintov jediný problém. Stávalo sa, že keď sa neopatrne priblížil na dosah dospelého psa a hoci dospelý pes nezvykne šteňaťu ublížiť, ten ho hneď napadol. Tak sa stalo, že Flint v snahe skamarátiť sa s obrovským briardom pomaly prichádzal k nemu, kde bol uviazaný, dávajúc mu najavo svoje priateľské úmysly, krútiac chvostom a prejavom celej rady pohybov, ktorými naznačovalrsvoju podriadenosť staršiemu psovi, ten však bez výstrahy po ňom skočil, stiahol ho pod seba a kým sme ho vyslobodili utrpel zopár riadnych škrabancov. Od tejto príhody sa akoby nahneval na všetkých psov. Hoci pred nimi nikdy neutekal, vždy sa naježil a vyceril zuby, keď sa k nemu priblížil niektorý pes.
Ladislav Nagy
|
