Samozrejme, že psy sa nevedeli sústrediť na povely psovodov. Badateľné to bolo najmä u mladých psov, kde ešte prirodzený pud prevládal nad naučenými povelami. A tak sa často stávalo, že pri cviku v aportovaní, kde psovod odhodí predmet a pes ho má čo najrýchlejšou cestou priniesť späť a predsadnúť, niektorý pes narazil na pachovú stopu po tejto háravej féne a aport ho prestal úplne zaujímať. Daľšou chybou tohoto preboru bolo aj to, že sa podával alkohol bez ohľadu na vek, a aj súťažiaceho, či organizátora. Vulgárne výkriky potom vadili pri predvádzaní umenia psov vo výcviku. Týkali sa najmä psov nie "domácich".

Prebor sa začal "stopovaním". Flínt, ako mladý pes, súťažil podľa skúšky ZM. Na stope sme utŕžili z možných 5O bodov celkom 48. Len traja psi z dvadsiatich dosiahli takéto výborné ohodnotenie. Bodové hodnoty sa písali na tabuľu umiestnenú na budove. Takto mal každý možnosť sledovať postupovanie psa smerom nahor, alebo nadol oproti ostatným. Boli tam vypísané mená pretekárov, ich psov, a tiež aj názov organizácie, ktorú títo reprezentovali.

Pri cvikoch poslušnosti Flint stratil nemálo bodov pre nesústredenosť a nepresnosť vo vykonávaní cvikov už zo spomenutých dôvodov. Takto dopadlo viac mladých psov.

Pes, ktorý práve necvičil bol uviazaný na určenom mieste. Tak isto aj Flint, akurát jemu sa nepáčilo, že je uviazaný dlhšie ako sa mu páči. Sadol si, zodvihol hlavu a začal hlbokým hrdelným hlasom vyť. Tým upútal na seba pozornosť už podgurážených divákov, ktorí začali pokrikovať na figuranta a nemiestnymi poznámkami ho znemožňovali. Tento, keďže bol skúsený výcvikár, vedel použiť rôzne finty ako znemožniť psa pri útoku a uviesť rozhodcov do omylu. Podotýkam, že figuranta robil člen miestnej poriadajúcej organizácie. Po cviku v revíre, vyhľadaní a vyštekaní páchateľa pri spiatočnej ceste, už na priestore kde sa predtým skúšali cviky poslušnosti, sa odohrávalo napadnutie psovoda figurantom - obrana. Tento cvik prebieha tak, že oproti psovodovi so psom postupuje figurant. Psovod ho slovne zastaví asi na vzdialenosť 5 metrov. Pri vzájomnom rozhovore, ktorý sa postupne graduje, napadne figurant psovoda. Vtedy má pes tvrdo likvidovať útočníka tým, že sa mu zahryzne do paže chránenej rukávom. V tejto fáze, keď sa práve mal Flint zahryznúť do rukáva, figurant namiesto toho, aby psovi umožnil pevne chytiť rukáv do papule, urobil krok späť, pričom rukáv otočil plochou stranou tak, aby sa psovi nevmestil do papule a silne ho udrel do čumáka. Flintom to trochu otriaslo a bol prekvapený, ale vzápätí skočil znovu a pevne sa zahryzol. Keďže sa to odohralo veľmi rýchlo a rozhodca bol dosť ďaleko, vyzeralo to tak, akoby, pes z rukáva "spadol". Pri ďaľšom cviku, ktorý sa nazýva "hladké zadržanie", sa opakovalo zhruba to isté zo strany figuranta. Pri tomto cviku psovod púšťa psa z vodidla na figuranta, ktorý sa behom vzďaľuje najmenej na 100 m. Pes mu má zákusom do rukáva znemožniť útek. Aj keď som protestoval proti takémuto spôsobu rozhodovania, nič nepomohlo a Flint dostal veľmi málo bodov na to, aby sa mohol umiestniť na lepšom mieste ako na piatom.

Pri takejto skúsenosti, zvlášť mladý pes, dlho nechce hrýzť do rukáva. Dobre si pamätá bolestivý úder do čumáka, ktorý má veľmi citlivý. Ale figurantovi sa dostalo odplaty za toto jeho nepekné chovanie sa k psovi v podobe výsmechu ostatných psovodov, keď pri neveľmi razantnom zákuse psa z ich organizácie sa tento hodil na zem aby to vyzeralo, že ho pes svojím prudkým skokom povalil na zem. Na tomto prebore som sa sám presvedčil, že ani medzi ľuďmi, ktorí majú radi prírodu a psov, nehraje férovosť prvú rolu.

Ladislav Nagy