Začnem od konca - výsledkami bonitácie. Z 11 prítomných dospelých zvierat úspešne ukočili bonitáciu len tri - jeden pes a dve sučky. Jedna sučka sa nedostavila na hodnotenie povahy a teda bonitáciu neukončila a ostatné zvieratá boli hodnotené ako nechovné na základe skúšky povahy. Výsledky na prvý pohľad neradostné. Treba sa však pozrieť na celkovú situáciu.

V Nemecku zatiaľ nie je založený Klub chovateľov československých vlčiakov. Skupina majiteľov a chovateľov ČsV s cieľom takýto klub v blízkej budúcnosti založiť usporiadala prvú bonitáciu ČsV v roku 1998. Tohoročná bonitácia bola teda len druhým takýmto podujatím v Nemecku. Prebiehala podľa pravidiel bonitácie ČsV v Slovenskej republike, ktoré sú porovnateľné s pravidlami platnými aj v Českej republike. Jej cieľom bolo predovšetkým oboznámiť majiteľov ČsV v Nemecku s účelom bonitovania zvierat, ukážka spôsobu, akým sa bonitácie prevádzajú v krajinách pôvodu (SR, ČR), ohodnotenie zvierat týmto spôsobom a hľadanie rezerv v práci s ČsV a príprave na bonitáciu. Tento cieľ bol i obsahom úvodného slova pred začatím bonitácie v Lühringsene.

Väčšina zvierat prejavovala veľkú nervozitu až bojazlivosť už pri meraní. Zrejmá bola i neskúsenosť majiteľov psov, ako psa predviesť a fixovať pri meraní, rovnako pri kontrole zubov. Kľud psa pri meraní je podstatný pre získanie čo najpresnejších údajov. Nervózny, či bojazlivý pes sa pri meraní krčí, či dokonca bráni a tak namerané údaje často nezodpovedajú skutočnosti.

Pri hodnotení pováh mnohí psi niesli s veľkou nervozitou už samotný fakt, že sa ocitli uviazaní bez prítomnosti majiteľa. Reakcia na streľbu bola až na výnimky veľmi silná. Ani pri veľkej tolerancii nebolo možné hodnotiť povahu väčšiny predvedených zvierat inak ako Oa, resp. Ob, čo v SR znamená verdikt "nechovný".

Po celkovom zhodnotení bolo v radoch majiteľov bonitovaných psov vidno pochopiteľné sklamanie, ba až nesúhlas. Kritika bola vznesená predovšetkým proti spôsobu bonitovania povahy a argumentovalo sa, že takáto bonitácia pre úspešné zvládnutie vyžaduje špeciálnu prípravu. Preto sme sa rozhodli pre ukážku predviesť bonitáciu pár jedincov zo Slovenska a jedného z Poľska. Hoci sa väčšinou jednalo o mladé zvieratá, ktoré ešte nedovŕšili vek požadovaný pre bonitáciu, všetky skúšku zvládli úspešne.

S ohľadom na cieľ tejto bonitácie sme teda majiteľom vysvetlili, že tento postup nemá v žiadnom prípade vyradiť ich zvieratá, či odradiť ich ako majiteľov od ďalšej práce s týmto plemenom. Naopak. Vzhľadom na to, že výsledky bonitácie mohli byť vo veľkej miere spôsobené nepripravenosťou sme doporučili majiteľom, ktorých psi neprešli bonitáciou kvôli povahe venovať sa príprave a výchove ich psov a bonitáciu povahy si zopakovať. Verím tomu, že prítomní nadšenci ČsV pochopili, že napriek zčasti negatívnym výsledkom bonitácie je už samo jej konanie úspechom. Rovnako sme hovorili i o tom, že v budúcnosti si novozaložený klub v Nemecku môže vytvoriť vlastné pravidlá bonitácie. Keďže však stále hovoríme o pracovnom plemene, nesmú sa vytratiť charakteristické vlastnosti plemena a aj v záujme vytvorenia navzájom prepojenej chovnej základne by bolo potrebné bonitovať zvieratá spôsobom porovnateľným vo všetkých krajinách.

Zaoberám sa ČsV už od roku 1982 a veľmi dobre si pamätám, aké problémy sme mali so psami i ľuďmi v tých počiatkoch činnosti Klubu chovateľov ČsV (vtedy ešte spoločného v rámci ČSSR). Skutočnosť, že dnes stretneme plaché, či agresívne jedince na bonitáciách len výnimočne, že ČsV úspešne robí skúšky a že si naše plemeno pre svoju jedinečnosť získava prívržencov po celom svete za sebou ukrýva nesmierne veľa práce mnohých ľudí, obdobie chýb a učenia sa a poznávania. Keďže sme pracovali s novým plemenom, učili sme sa na vlastných chybách a preto to obdobie bolo dlhé. Ceníme si snahu našich kolegov v zahraničí vytvoriť podmienky pre rozvoj ČsV v ich krajinách a preto sme ochotní hovoriť o našich poznatkoch, skúsenostiach i chybách pri práci s ČsV s cieľom pomôcť im prekonať ťažké začiatky čo najskôr. Viem, že v Nemecku je veľký odpor voči nácviku obrany so psami, ale som presvedčená, že i bez tohto nácviku je možné pomocou základného výcviku zvládnuť nielen bonitáciu, ale celkovú výchovu ČsV úspešne. Možností pre spoluprácu nie je málo.

Som presvedčená, že oba kluby v krajinách pôvodu, slovenský i český budú podporovať rozširovanie ČsV do sveta radou a pomocou nielen pri chovateľskej činnosti, ale i pri organizačnej, klubovej činnosti, pri športových aj výcvikových aktivitách. Za Klub chovateľov ČsV Slovenskej republiky môžem srdečne pozvať všetkých záujemcov o prácu s ČsV na všetky naše klubové akcie - výstavy, bonitácie, športové podujatia i letné tábory.

Na záver chcem poďakovať organizátorom bonitácie v Lühringsene za to, že ma na túto akciu pozvali. Napriek uvedeným problémom to bolo podujatie veľmi užitočné a pre mňa zaujímavé a poučné a svojím duchom priateľské. Verím, že rovnaký prínos malo i pre všetkých zúčastnených.

RNDr. Soňa Bognárová