[borislav]

Ahoj,
neviem či som zvolil správne tému fóra, ale všimli ste si znova sa dvíhajúcu hystériu na Slovensku ( myslím že v celej EÚ ) okolo tzv. bojových a nebezpečných psov ? Medzi ne sú zaraďovaní aj ČSV. Takéto články sú zámerne zveličované a vyťahujú sa na svetlo, aby pripravili pôdu pre „aktívnych zákonodarcov „ a vylepšili ich politický kapitál. Aj keď ten článok má v hlavičke názov kríženci vlka, ČSV už pokročili vo svojom vývoji a majú túto etapu, dúfam, už za sebou. Oficiálne pridávanie „ čerstvej vlčej krvi“ do chovu ČSV môže tento vývoj ( legislatívne ) vrátiť o niekoľko desaťročí späť.
Bol som vychovaný na dedine, k našim spoločníkom v každej partii patrili aj rôzne plemená psov, väčšinou bez vakcinácie a ostatnej odbornej veterinárnej starostlivosti. Maximálne pes požral vakcínu určenú pre líšky, pokiaľ to bola strychnínová návnada, mal smolu. K životu patrili aj rôzne šarvátky a bitky, uhryznutia psami. Nikdy sme to neriešili cez verejnú bezpečnosť a úrady. V najhoršom dostali všetci aktéri zopár výchovných a život išiel ďalej.
Osobne si pamätám na nešťastný osud dvoch vtedy ešte krížencov * vojenského a štátneho tajomstva * prepašovaných v šesťdesiatych rokoch do civilného života. Aj napriek predpisom a kontrolám sa dostali mimo registrovaného vojenského chovu a medzi nami deťmi slovo vlčiak budilo nevýslovnú hrôzu a len tí najotrlejší mali odvahu pozrieť cez škáru plota na zavýjajúcu uslintanú beštiu, s neprítomným pohľadom upretým do diaľky, priviazanú k hrubému oceľovému kolu oceľovou reťazou. Aj gazda ho kŕmil len prisúvaním misky s potravou hrubým ohryzeným kolom k dohryzenej búde, alebo vyhrabanej diere. Ale podľa neho svoj účel vlčiak splnil. Do dvora sa mu ani decká, ani cigáni neodvážili. Ani dnes napriek súčasnej legislatíve by títo kríženci a ich gazda nedopadli inak. Obidvoch vlčiakov nakoniec museli zastreliť pri búde na reťazi.
Dnes viem, že napr. neprítomný pohľad a zuby vylámané na reťazi bola len túžba po slobode, alebo aspoň krátkom voľnom pohybe, kontakte s členmi svojej svorky a nie snaha útočiť na ľudí.
Súhlasím so sprísnením podmienok chovu a držania akýchkoľvek zvierat v zajatí vrátane domestifikovaných a ich dôslednej kontrole. Lenže moje skúsenosti sú také, že napr. psychologický test ( ďalšie testy a skúšky pre získanie povolenia na držbu zbrane ), alebo testy napr. v autoškole nie sú ani tak otázkou psychologického profilu a vedomostí a schopností uchádzača, ako „vedľajších“ faktorov. Príkladom môže byť napr. „dieťa prírody“ neschopné sa podpísať, nieto ešte prečítať si a pochopiť otázky testu, voziace sa do kurzu na sedadle vodiča auta, ktoré na prechádzke stretnete s vydutou pazuchou a voľne pobehujúcim .....bulom.
Ozaj, koľkokrát ste na prechádzke stretli človeka, ktorí sa najprv prihovoril Vášmu spoločníkovi na vodítku a zďaleka napriahnutou rukou sa ho snažil hneď pohladkať na hlave? Nemali by sme začať najprv so všeobecnou osvetou a výchovou tých, ktorí sú schopní a ochotní takúto výchovu pochopiť a zvládnuť , teda väčšinovou časťou populácie a až potom trestať našich spoločníkov oceľovými košíkmi, elektrickými obojkami a pod.? Možno len taká informácia, ako:
„ ak sa vám nepáči niečo na osobe ktorá má psa na vodítku, povedzte jej ( tej osobe, nie krikom na psa ) svoje výhrady civilizovane, pokojne, kľudne, bez zvýšeného hlasu a bez zbytočných pohybov a gest „
alebo:
„ nepozerajte neznámemu psovi uprene do očí „
prednesená vo vhodnom okamihu na správnom mieste prinesie viac osohu a spokojnosti na obidvoch stranách ako takáto hystéria.
PS
Jeden z takýchto hysterikov v mojom okolí mal už v detstve panický strach zo zvierat a nebol schopný nadviazať žiadny pozitívny vzťah ku zvieraťu ( aj ľuďom? ). Teraz má moc a možnosti a najradšej by likvidoval každého domnelého pôvodcu svojej fóbie.
Michal.