Opäť (alebo ešte stále?) predsudky
Veru, aj po toľkých rokoch šlachtenia, je stále včiak zatracovaný a hlavne zo strany "profesionálov" a "skúsených" výcvikárov. Tentokrát to bol môj známy, psovod u slovenskej polície (bývalý). Keď sa dopočul, že budem majiteľkou čévéčka, vystrúhal najprv zhrozený pohľad a potom sa pustil do odhovárania od, podľa neho, najväčšej chyby v mojom živote. Argumetoval vetami typu, že je to nezvládnuteľný pes, vlastne vlk, vraj je veľmi plachý a na nič dobrý. Keď som sa mu snažila vysvetliť, že šlachtenie pokročilo, obraňoval svoj názor tak, že on videl prácu čévéčok a to mu stačilo (mimochodom, videl ich prad asi 10 rokmi)...
Vždy ma takéto nározy najprv zamrzia, už len kvôli psom, pretože sú hádzané do jedného vreca a vôbec sa nehľadí na to, že by sa mohli ich vlastnosti vyšlachtiť. Ale potom je to skôr pre mňa povzbudenie, že tým, že si vezmem šteňa, vychovám ho, ukážem okoliu, aká tá rasa vlastne je, možno aspoň trošku prispejem k zlepšeniu povesti tak ušlachtilého psa. Ja viem, čo zaváži jeden človek... ale myslím, že práve chovatelia tohto plemena sú ľudia, čo naozaj milujú svojho psa. Pretože sa stretávajú s takýmto zatracovaním, majú svätú trpezlivosť a pochopenie ich myslenia a aj napriek odsudzovaniu milujú tú svoju malú "obludku". Toľko môj názor na vec, i keď nie som ešte majiteľkou čévéčka...
Zdraví budúca mamina "obludy" Petra
|