Obranné práce

[Monika Edgamo]

To že celkový vývoj čsv od šteňacieho veku a dospievanie je pomalé mi nerobí problém, nič sa nesnažím uponáhľať. Nevyhnutné trendy v športovej kynológii posúvajú samotných NO ku skoršiemu dozrievaniu, ja viem čsv nie je NO, kedysi tak preferovaný čisto koristnícky pud a k tomu lov veľkej koristi-figuranta je v podstate v dnešnej športovej kynológii nežiadúci, a nie je to len o návrate k starému zvazarmovskému. Žiadúce sú až agresívne obrany, kde nejde len o pýtanie a ulovenie si koristi ale o naozajstný boj s figurantom, pes je zameraný na človeka, nie na rukáv, a od toho sa odvýja nácvik obrany u NO od šteňacieho veku, tým, že pes sa čisto dráždi na osobu-firuranta do určitého veku, všetko sa robí z kľudu, na povel psovoda psovi, držanie a lovenie sa robí zvlášť. Sama tak cvičím svojich NO a u nich to krásne funguje. Ale zrejma u čsv to takto nepojde.
Moj Bref - vyberala som si najvačšieho kúsača z vrhu- sa doteraz vobec nechcel s ničím preťahovať, napriek mojej obrovskej snahe, bolo mu odporné čokolvek držať v zuboch-handra, koža, iné, okrem mojej ruky, nohy inej časti tela. Tak pred týždňom začal s peškom. Rozvýjam to, každý deň troška, hlavne večer, vtedy sa mu chce najviac. Som šťastná že pozornosť konečne zameral na to čo držím v ruke-na šnúrke a nie na to čo tou vecou hýbe, čiže moju ruku. Peška si pekne odchytáva, ťahom si ho vzbojuje, dostane obrovskú pochvalu, ak s ním leží, stráži si ho, má tendenciu vrčať a chňapať, tak to nechcem moc prepísknuť. Peška si aj vyšteká, dostane ho, zase preťahovanie a samozrejma výhra. Aj korisť si nosí, bežká s ňou, potom prinesie a zase hra.To všetko však robím na seba a strašne sa teším z takého "vývinového pokroku", ale keď sa o to pokúša figurant, tak len kuňká, jazykom plieska a lízať a lízať. Ale asi to nebude beznádejné, zrejma že by potreboval vatší kontakt s figurantom, lebo asi to, že ho vidí 3krát za týždeň je preňho veľký "sviatok".